Turistiku charakterizujeme ako špecifickú formu cestovania spojenú s aktívnym pohybom, konanú za účelom poznávania, zaisťovanú pomocou odborných technických znalostí a vedomostí.

Turista (z fr. touriste - výletník) je človek, ktorý sa vo svojom voľnom čase venuje turistickej činnosti, ale tiež účastník cestovného ruchu ako návštevník príslušnej oblasti alebo miesta. Pojem bol pravdepodobne prvýkrát použitý v Stendhalových Turistických spomienkach v r. 1838. Medzinárodná únia oficiálnych organizácií cestovného ruchu (pri OSN) tento pojem chápe širšie a viaže na osoby, ktoré sa bez zámeru zamestnania, zárobku alebo založenia trvalého bydliska zdržujú viac ako 24 hod. mimo svojho trvalého bydliska s cieľom cestovania pre zábavu a poučenie, športovú činnosť, účasti na kongresoch a pod.

História turistiky - začiatky turistiky sú spojené s vyhláseniami viacerých mysliteľov 17. až 18. st. o potrebe návratu človeka k prírode, živelným využívaním cestovania a následným rozvojom najmä v alpských krajinách. Tento rozvoj je charakteristický národným a regionálnym prístupom turistických spolkov. Na území Slovenska využívali štúrovci vychádzky, výlety a výstupy vo svojej národno-uvedomovacej práci. Národné výstupy na Kriváň sa uskutočňovali už od r. 1841. Prvým turistickým spolkom, odhliadnuc od miestnych snáh v Banskej Štiavnici, Žiline a v iných mestách, bol Uhorský karpatský spolok  založený r. 1873 so sídlom v Kežmarku. Významne pôsobil najmä vo Vysokých Tatrách. Mal maďarsko-nemecký charakter s členstvom všetkých národností vtedajšieho horného Uhorska. Významným pracovníkom spolku bol dr. E. Tery, ktorý sa zaslúžil o rozvoj turistiky v okolí Banskej Štiavnice, a najmä vo Vysokých Tatrách. Prvé slovenské organizované snahy v turistike viedli k založeniu Tatranského spolku turistického (1919), ktorý sa spojil s klubom českých turistov a vznikol tak Klub československých turistov (1920) a neskôr jeho rozdelením Klub slovenských turistov a lyžiarov (1939). Osobnosťou slovenskej turistiky, najmä v jej začiatkoch, bol M. Jánoška, ktorý v roku 1921 založil časopis Krásy Slovenska (vydáva sa dodnes).

Súčasná turistika nadväzuje a vychádza predovšetkým z jej poňatia v turistických spolkoch. Významný vplyv mali a majú skauting, tramping, sokolský pobyt v prírode a turistická činnosť v telovýchovných organizáciách, v školách a mládežníckych organizáciách. Organizovanú turistiku predstavuje v súčasnosti najmä Klub slovenských turistov. Turistika a pobyt v prírode sú využívané aj ďalšími organizáciami a hnutiami.

Obsah sa sformoval na základe jeho vývoja a tradícií. Vychádza zo snáh po aktívnom objavovaní a poznávaní prírody a všetkého, čo človek a ľudská spoločnosť vytvorili v priebehu vývoja. Vychádza z poznania významu pohybovej činnosti v prírode a jeho priaznivého vplyvu na organizmus človeka.

Obsah turistiky tvorí zložka pohybová, kultúrno-poznávacia a zložka odborno-technických vedomostí a zručností. Pohybová činnosť v turistike súvisí s pestrou škálou rozmanitých telesných cvičení. Pohybovú zložku obsahu turistiky tvoria špeciálne telesné cvičenia charakteristické pre presun v jednotlivých druhoch turistiky. K nim patria: turistická chôdza, lezenie (spojené so základnou horolezeckou technikou istenia), jazda na lyžiach (bežeckých, zjazdových, skialpinistických), jazda na bicykli, rôznych plavidlách, prípadne ďalšie telesné cvičenia spojené s aktívnym presunom a pobytom v prírode.

Pobyt v prírode je spätý s niektorými špecifickými telesnými cvičeniami, ktoré možno využívať v prírodnom prostredí. Ich obsah tvoria rôzne telesné cvičenia v prírode, ako chôdza, beh, lezenie, nosenie, prekonávanie prekážok, šplhanie, cvičenie na náradí s využitím napr. stromov, pohybové hry v prírode a ďalšie.

K športom, ktoré možno pestovať v prírode, patrí aj cyklistika, golf, horolezectvo, jachtárstvo, kanoistika, jazda na koni, orientačný beh, plávanie, potápanie, veslovanie, windsurfing, vodné lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie, lyžovanie a ďalšie. Do celkovej pohybovej činnosti v rámci pobytu v prírode patria aj táborové zručnosti napr.: výstavba táborových objektov, prípravu dreva na táborový oheň, nosenie výstroja a podobne.

Pobyt v prírode sa tiež spája s ovládaním základných pracovných nástrojov a s aktívnou telesnou prácou. Vzhľadom na zásady ochrany prírody a z toho vyplývajúceho len najnutnejšieho zásahu pri úpravách priestoru pobytu v prírode, vybavenosť stálych táborísk a podobne zložka aktívneho pohybu spojeného s telesnou prácou sa znižuje. Z toho dôvodu narastá význam pohybovej aktivity v rámci vlastnej turistickej činnosti.

Pre turistov je z turistiky najpríťažlivejší pohyb v atraktívnych krajinách. Na presun je možné využiť rôzne prostriedky. Najjednoduchšia je pešia turistika. Spravidla však nepriťahuje pre prílišnú stereotypnosť. Keď, tak v náročnejšom prostredí - horách. Bicykel získava stále viac záujemcov. Nie je nutný špeciálne vybavený bicykel. Úplne postačí dobrý "cesťák". Príťažlivým prostriedkom sú lode - pramice, kanoe, kajaky, nafukovacie člny a i. Umožnia nám poznať krajiny z "modrých ciest". V zimnom období sú najvhodnejším prostriedkom lyže. Je možné kombinovať i peší presun so špeciálne upravenými saňami.

Turistika je aktívny pohyb a pobyt v prírode. Tvoria ju tri základné zložky:

pohybová
- patria sem pripravené telesné cvičenia , vlastná pohybová činnosť a telesná práca spojená s pobytom v prírode
odborno-technická
- patria sem vedomosti a zručnosti potrebné pre bezpečný a účelný pobyt v prírode, týkajúce sa napr. výstroja, topografie, využitia ohňa, hygieny, prvej pomoci
kultúrno-poznávacia
- má vzdelávaciu a výchovnú funkciu: poznávanie prírodných krás, historických pamiatok, spoločenského a kultúrneho rozvoja

Ciele turistiky
Poznať základný obsah a druhy turistiky, historické a kultúrne pamiatky, ako aj najvýznamnejšie chránené územia v okolí svojho bydliska a regiónu. Orientovať sa v prírode podľa turistických značiek a mapy. Absolvovať primeraný presun pešo alebo iným zvoleným druhom turistiky. Osvojiť si základné prirodzené cvičenia a využiť ich pri presunoch v prírode. Turistika a cvičenia v prírode participujú na celkových výchovných cieľoch predmetu telesná výchova. Neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu je vplyv na rozvoj vlastenectva a výchovu k ochrane prírody, motivácia a formovanie pozitívneho vzťahu k turistike a pohybovým aktivitám v prírode a ich celoživotným využitím.