Národný park Poloniny je súčasťou nadnárodnej rezervácie Východné Karpaty, ktorá je prvou trojstrannou biosférickou rezerváciou na svete. Poloniny vznikli v roku 1997 na ploche skoro 30 tisíc hektárov. Ich súčasťou sú vzácne lúky, pralesovité porasty s dostatkom zveri, vodárenská nádrž a drevená architektúra starých kostolíkov. Na najvyššom bode, ktorým je Kremenec (1210 m n.m.), sa stretávajú hranice troch krajín - Slovenska, Poľska Ukrajiny.
Poloniny, z ukrajinčiny "horské lúky", sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa, v nadmorskej výške nad 1000 metrov. Najkrajšie sú v okolí vrchov Pľaš, Ďurkovec, Riabia skala a Kamenná lúka. Je to územie s výnimočne malou hustotou osídlenia (5 - 20 obyvateľov na 1 km2 , preto je vplyv človeka na prírodné prostredie v tomto chránenom území minimálny.
Flóra
Charakteristickou rastlinnou formáciou sú poloniny. Nazývajú sa tak horské a subalpínske lúky nad hornou hranicou lesa. Vyskytujú sa na hlavnom chrbte Bukovských vrchov. Vegetácia je veľmi bohatá a geografia rastlín je tiež dosť výrazná. Bukovské vrchy sú botanickou hranicou medzi Východnými a Západnými Karpatami. Najviac vyskytujúce sa druhy rastlín v NP Poloniny sú ľan a plamienok. Lesy sú najvšeobecnejším typom vegetácie. Rastie tu buk, dub, hrab, jedľa, javor, lipa, ostrica, žltý archanjel a marinka voňavá. V podmienkach Slovenskej republiky, ale i strednej Európy, je tu neobvyklá i mimoriadna koncentrácia pralesov.
Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.
Stupeň zachovanosti prírody a biologickú rôznorodosť územia dokumentuje aj výskyt 1010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1207 druhov húb. Z tohto počtu je 64 druhov zaradených do Červenej knihy Slovenskej republiky, 89 druhov je chránených a 325 je kriticky ohrozených, ohrozených a vzácnych.
Fauna
Zo zoogeografického hľadiska sa územie NP Poloniny nachádza v palearktickej oblasti, v zóne listnatých a zmiešaných lesov. Relatívna zachovalosť vegetačného krytu (bukových lesov, kosných lúk, pasienkov a polonín) má vplyv aj na prirodzenú biologickú rôznorodosť živočíšnych spoločenstiev, ktoré zodpovedajú karpatskému charakteru fauny.
Výskumom je tu potvrdený výskyt 4488 druhov bezstavovcov, z toho 2254 druhov dvojkrídlovcov, 746 druhov motýľov, 1163 druhov chrobákov a 325 druhov pavúkovcov. Zo stavovcov tu žije 293 druhov, z toho 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Kriticky ohrozených druhov je 17, ohrozených je 74, vzácnych 21, 25 druhov vyžaduje ďalšiu pozornosť a migrujúcich ohrozených druhov je 6. Na území NP Poloniny žije 37 endemitov Východných Karpát. Trvalo tu žijú všetky naše mäsožravce a sporadicky z územia priľahlého Bieszczadského národného parku v Poľsku sem preniká zubor a los. Výskyt početných druhov fauny, viazaných najmä na rozsiahlejšie komplexy pôvodných bukových a jedľovo-bukových ekosystémov, má veľký medzinárodný význam. Predstavuje prírodný geneticky potenciál pre spontánnu, ale i umelú rekonštrukciu pôvodných ekosystémov štátov strednej Európy.
Podnebie
V Bukovských vrchoch sú zastúpené tri klimatické oblasti:
• Teplá oblasť s podoblasťou mierne vlhkou, ktorá je charakterizovaná teplou klímou, mierne vlhkou a chladnou zimou. Je rozšírená zhruba do 555 m n. m. Nachádza sa v údolí Ublianky a zasahuje po Stakčín. Podoblasť sa vyznačuje priemernými januárovými teplotami od –3 °C do –5 °C.
• Mierne teplá oblasť s podoblasťou vlhkou až veľmi vlhkou (s júlovou teplotou vzduchu vyššou ako 16 °C). Patrí sem časť Bukovských vrchov bez pohraničného chrbta. Zrážky tu značne prevyšujú výpar.
• Chladná oblasť - patrí sem pohraničný chrbát.
Priemerná ročná teplota vzduchu v Bukovských vrchoch je 4 – 7 °C. Najvyššie namerané teploty vzduchu v oblasti NP Poloniny boli do +37°C, najnižšie do –31°C. Priemerný počet mrazových dní v roku v severných oblastiach Bukovských vrchov je 160 a smerom na juh postupne klesá na 120 dní.
Portál Turistika ONLINE sa snažil vypátrať všetkých autorov prevzatých textov. V prípade, že ste autorom niektorého z uvedených textov a nie ste uvedený ako autor, prosím kontaktujte nás. Zaväzujeme sa ihneď doplniť Vaše meno k danému textu.
